Malý človiečík. 👶

Nádherný dátum sa narodil presne o mesiac sú Vianoce.
Skvelé meno mu rodičia dali - Oliver.
Môj bratranec sa cítil v tetinom brušku tak veľmi dobre, že sa narodil neskôr o 10 dní... 😊
Vypýtal sa na svet o 20:15h 3,650 kg/51 cm.

Však je fešák? 💕 😉

Volím si radosť namiesto smútku.

Príbehy ľudí, / medzi nimi som aj ja\ ktorí sa rozhodli vykročiť užšou cestou.

Vernosť ich voľbe a postoj srdca v rôznych situáciách spôsobili zmenu  nielen v ich živote, ale aj ich okolí, ktoré vďaka nim spoznalo, že EŠTE EXISTUJE...

#somodhodlanazmenitsvet

Volám sa Mária a na tento svet som prišla ako predčasne narodené dieťa.

Niekto by mohol povedať, že to nie je moc šťastný začiatok, no ja viem, že hoci som si príchod na tento svet vybrať nemohla, bola to práve radosť, ktorá si vtedy vybrala mňa, a preto som sa jej rozhodla dať priestor.

Ako predčasne narodená som musela vyhlásiť nemocnicu za svoj druhý domov a podstúpiť nespočetné množstvo operácii a liečení už v detskom veku.

V škôlke mi postupne začalo dochádzať, že sa niečo na mne vymyká „normálnosti“ bežných detí, keďže som sa čoraz viac nedokázala zapájať do spoločných aktivít s rovesníkmi.

Lekársky rozsudok bol jasný - detská mozgová obrna.

Ja som sa však nevzdala a snažila som si nájsť cestu k iným možnostiam, ktoré ma robili radostnou i v mojich veľkých obmedzeniach.

Prišla škola.

Prvý stupeň som absolvovala v blízkej dedine, kde bolo menej žiakov, takže sme fungovali v rodinnej atmosfére.

S druhým stupňom to už nebolo také jednoduché.

Kvôli zdravotnému stavu som si vytrpela veľa šikany, a preto som sa rozhodla, že po negatívnych skúsenostiach si strednú školu už vyberiem sama. Išlo konkrétne o špeciálnu školu v Bratislave.

Tu som sa konečne cítila prijatá medzi seberovnými.

Dĺžka štúdia sa mi predĺžila na nádherných osem rokov.

Najskôr som získala výučný list, potom maturitu a využila som možnosť aj pomaturitného štúdia.

Všetko prebehlo ako po masle, darilo sa mi.

Skutočne som až nechápala, že aj napriek môjmu hendikepu môžem viesť šťastný život.

Chystala som sa k maturitnému stolu po druhýkrát, pomedzi to som chodila na pohovory kvôli práci.

Vyzeralo to tak idylicky...

No, v tom sa zrazu všetko oveľa viac skomplikovalo.

Chystala som sa večer s podnájmu späť na internát.

Bola som už na ceste a prestupovala som medzi električkou a autobusom na dosť komplikovanej križovatke.

A hoci neviem ako sa to stalo, lebo si nič nepamätám, zachytila ma električka.

A tak sa začal ďalší boj po prebratí z umelého spánku.

Sluch počas havárie neutrpel, ale rečové centrum áno.

Zo začiatku som nemohla rozprávať vôbec, no s cvičením sa to začalo zlepšovať. Momentálne som v poradovníku na operáciu lebečnej kosti, ktorú mi vybrali kvôli opuchu mozgu.

To asi spôsobilo nehybnosť ľavej ruky od lakťa až po končeky prstov, a hoci všetko cítim, nedokážem s ňou hýbať ako predtým.

Verím, že sa stane zázrak v mojom uzdravení, len to chce svoj čas.

Napriek tomu, že mám postihnutú motoriku, je to práve ona, s ktorou najviac pracujem, a cez ktorú dávam priestor radosti, aby prúdila do tohto sveta.

S pomocou mojej rodiny a priateľov sa mi podarilo vytvoriť kreatívnu dielničku, v ktorej usilovne pracujem každý deň na vytváraní rôznych pohľadníc so slovami radosti, lásky či povzbudenia. A možno to nie sú obrovské veci, no viem, že práve rozhodnutie sa radovať cez toto všetko a tú radosť posielať ďalej, ma robí tou najšťastnejšou na svete.

Vždy som sa snažila držať hesla: ,,Pevná vôľa všetko zdolá."

Preto som sa rozhodla usmievať ešte viac, aj napriek všetkému, čo pôjde proti mne.

I keď možno okolnosti môjho života tomu nenasvedčovali, teraz viem, že do tohto sveta zapadám práve so svetlom svojho srdca, ktoré sa tu snažím priniesť každý deň. Nejde o to byť ako ostatní, ale byť ako ja.

A s tým čo mi bolo dané, urobiť to najlepšie, čo viem radosťou v srdci.

                        Tak sa prosím usmej, pretože ja sa určite teraz niekde smejem. 😊

Tak to to vyzeralo na evanielizácii v nákupných centrách...

<3 Svetluška.

Zjednoťme sa...

Vrámci týždňa cirkvi pre mládež sa uskutoční v týchto mestách...
Všetci  ste srdečne vitaní.
,,Ideš so mou do toho?"
Apoň modlitebne pokryť celé tour...
Som si istá, že to všetci potrebujú!
#ohodlanizmenitsvet

<3 Svetluška

PoHodová zábava '17

Minulý týždeň sme mali na sv. Imricha hodovú slávnosť. Ako to býva dobrým zvykom už štvrtý ročník PoHodovej zábavy. Za tie roky sa ľudia naučili a tak sa po prvý krát stalo to, že volali aby si vyzdvihli lístky.

Jedna akcia v roku čo sme boli ako kompletná rodina.

Tatinko tam hral. Janíčko bol v zábavom programe.

Ani tento rok nesklamali. Predstavenie stálo na výbornú

Niečo s programu:

Keď sa všetci usadili, utíšili.

Nasledoval príhovor.

Zábavný program.

Mažoretky vystúpenie 01.

Hudobné duo.

Matúš saksafón

&

Šimon klávesy.

Mažoretky vystúpenie 02.

Nový účes.

Zo pár selfie:

Už sa tešíme na piaty ročník...

<3 Svetluška.

Obyčajne - neobyčajná streda.

S tatinkom sme boli na rehabilitácii a cestou späť sme sa zastavili v Žiline - Bánovej.
Boli sme dať ostrihať len ja som čakala v aute. Prehováral ma, aby som íšla ale nepodarilo sa mu to. Čakala som iba niečo cez pol hodinku. Rodinná známa má oproti kvetinárstvo. Bola som tam prvý krát v živote. Také utulné to tam má. Išli sme domov. Maminka prišla z práce a stále mi hovorila čo som neišla ku tej kaderníčke sa ostrihať. Mala som z nej strach ale potom som sa dala pre hovoriť.
Na druhý deň sme tam išli opäť. Aj s platením sme odcházadli skoro. Netrvalo jej to ani pól hodinku.
Pre istotu sa objednajte boli jej posledné slová. Rozlúčeli sme sa. Keď nás zbadala maminka tak sme zlomili aj ju. Pre istotu som jej zavolala aby si ju poznačila do diára. Takto sme chodili tri dni ku tej istej kaderníčke. Síce rozpravala po poľsky, bolo jej rozumieť ale pokus o slovenčinu tam nejáký je.

Jednu milú povinnosť som mala v stredu večer - kultúrne vyžitie - koncert sme s tetou už v lete sme si rezervovali lístky na Simu Martausovú so s dievčenským zborom slovenského rozhlasu. Totálne bolo vypredané do posledného miesta. Dokonca museli dávať aj stoličky. No, aká som rada, že sa pohybujem len s jednou francúzskou barlou. Videli sme ako dve vozičkárky ktoré prišli tajným vchodom. Trištvrte hodinu spievala len čisto s kapelou a potom prišli na rad dievčatá. Nádherné to vážne bolo. Možno sa dočkáme aj tretieho albumu na budúci rok. Veľmi sa naň teším! 😉

<3 Svetluška.