pondelok 13. novembra 2017

Obyčajne - neobyčajná streda.

S tatinkom sme boli na rehabilitácii a cestou späť sme sa zastavili v Žiline - Bánovej.
Boli sme dať ostrihať len ja som čakala v aute. Prehováral ma, aby som íšla ale nepodarilo sa mu to. Čakala som iba niečo cez pol hodinku. Rodinná známa má oproti kvetinárstvo. Bola som tam prvý krát v živote. Také utulné to tam má. Išli sme domov. Maminka prišla z práce a stále mi hovorila čo som neišla ku tej kaderníčke sa ostrihať. Mala som z nej strach ale potom som sa dala pre hovoriť.
Na druhý deň sme tam išli opäť. Aj s platením sme odcházadli skoro. Netrvalo jej to ani pól hodinku.
Pre istotu sa objednajte boli jej posledné slová. Rozlúčeli sme sa. Keď nás zbadala maminka tak sme zlomili aj ju. Pre istotu som jej zavolala aby si ju poznačila do diára. Takto sme chodili tri dni ku tej istej kaderníčke. Síce rozpravala po poľsky, bolo jej rozumieť ale pokus o slovenčinu tam nejáký je.

Jednu milú povinnosť som mala v stredu večer - kultúrne vyžitie - koncert sme s tetou už v lete sme si rezervovali lístky na Simu Martausovú so s dievčenským zborom slovenského rozhlasu. Totálne bolo vypredané do posledného miesta. Dokonca museli dávať aj stoličky. No, aká som rada, že sa pohybujem len s jednou francúzskou barlou. Videli sme ako dve vozičkárky ktoré prišli tajným vchodom. Trištvrte hodinu spievala len čisto s kapelou a potom prišli na rad dievčatá. Nádherné to vážne bolo. Možno sa dočkáme aj tretieho albumu na budúci rok. Veľmi sa naň teším! 😉


<3 Svetluška.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára